Som už bezradná a unavená. Viac ako pred rokom som nastúpila do práce kde som spoznala môže do ktorého som sa postupne zamilovala a on do mňa tiež. Najhorší kameň úrazu bol ten že sme boli obaja zadaní (ja vzťah xx rokov a deti, on bezdetný a vzťah cca 5 rokov). Na začiatku to bolo pekné sľúbili sme si že chceme byť spolu, preto ja opustila priateľa a začala žiť s deťmi sama, on mi tvrdil to isté. Bohužiaľ to sa nestalo, bol s oboma a robil veci ktoré nie sú normálne a mňa to totálne zlomilo. Schudla som 25kg už rok mám depresie a nedokážem normálne fungovať, ako človek ani mama. Zabúdam, som večne unavená a teraz mám aj zdravotné problémy.
Nejde mi na to všetko zabudnúť, stále ho milujem a zároveň nenávidím za tie všetky klamstvá a nepríjemné situácie do ktorých ma dostal. Najhoršie je že sa vidíme každý deň ale ja prácu len tak zmeniť nemôžem, mám pracovný čas upravený kvôli malej a peniaze mám tiež pekné, pretože som zostala na všetky poplatky sama tak si menej peňazí nemôžem dovoliť. Niekoľkokrát som už myslela na to najhoršie že mi bude lepšie, ale to svojim deťom urobiť nemôžem. Ja už naozaj neviem ako ďalej ….. Viem že si za to môžem sama, len keby človek vedel do čoho ide …. Je mi z toho fakt smutno, pretože ja som odišla z „istoty“, dlhodobého vzťahu a on to neurobil a bol neúprimný.
Nechápem teda potom prečo mi to sľúbil, keď to. nedodržal. Ja sa tým akurát trápim a je mi z toho takzvane povedané na blití, že ma niekto až takto bol schopný podraziť. Je to smutné a zároveň si hovorím, že aspoň vidím, čo je to za človeka a že som v núdzi spoznala priateľa. Snáď naňho časom zabudnem a budem ďalej žiť svoj život, ale je to veľmi smutné. Prísť o dlhoročný vzťah kvôli úletu z jeho strany. Nabudúce som poučená a už to nikdy neurobím. Ten pocit už znova nechcem zažiť. Je to hrozné nad tým takto premýšľať…